Poznáte ten pocit keď všetko ide tým... zlým smerom? Najblbšie sa cíti človek, keď to bolo jeho zavinením.
I pri cestovaní sa dá veľa vecí pokašlať, špeciálne keď sú v tom peniaze.
Po prístaní v Madride si hrdo vykračujem, bo s príručnou batožinou som bol raz dva z terminálu T1 von. Spoliehal som sa na predajňu Mobistar, nakoľko od tohoto najväčšieho španielskeho operátora už mám z predchádzajúcej návštevy Sim kartu. Na okraj, počas celého pobytu v Madride som ich stánok si nevšimol.
Nasadám na známy spoj 200 priama linka quasi do centra, Estacion de America v podzemí blízko nástupišť na diaľkové autobusy.
Hľadám ako sa dostanem do veľkého športového obchodu, asi to bude na okraji mesta. Jo, po návšteve štyroch obchodov v rôznych mestských častiach, k večeru dorazim k tomu správnemu, ktorý drží aj skladacie bicykle.
Odporúčanie - stiahnuť si dopredu app na mestskú dopravu alebo aspoň plán liniek.
Po úspešnom odovzdaní obsahu mojej kreditky, opúšťam vysvietené nákupné centrum, nákladam 10kg batoh na zadný malý nosič a zadávam do offline navigácie názov námestia v blízkosti hostela. Za tmy s jemným svetielkom na riadidlách nasledujem vyše hodiny inštrukcie zo smartphonu. Po príchode do cieľa má ide prehodiť od únavy a prekvapenia.
Ponaučenie: v Španielsku je v každom mestečku námestie s názvom Plaze del Carmen... Pravidelne si kontrolovať si koho / čo nasledujem
Nakoniec okolo 23 tej prichádzam vlakom do centra. Už na správnej ulici hľadám vchod do hostela. Nik z prevádzkovateľov miestnych podnikov netuší že by na tej adrese mal byť hostel. S poslednými 3% baterky volám na číslo uvedené v potvrdzujúcom e-maili. Nik nedvíha - bo keď sa pozriem do e-mailu je to číslo to booking.com. 2% na čísle tentoraz do hostela sa ozýva ženský hlas, vysvetlí mi, že vchod je cez jediné dvere na tej krátkej ulici, vraj je tam aj tabuľka..... Jo, ca 10x15 cm pri zvončeku...
Zaplatím, teta mi ukáže kde je sprcha, moja posteľ a ide späť, nakoľko je už polnoc moc sa jej nečudujem.
O jednej zaľahnem, budík nastavený na 7 aby som stihol vlak... O hodinku prídu spolunoclažníci... Pokecajú a zase spím..
Ráno čajík, zbaliť veci, rulsak na plece a pedalujem na železničnú stanicu Atocha. Skoro žiadni ľudia, obzerám kde si kúpiť lístok, dva druhy automatov RENFE a cercanias, nakoniec na spomalenom dotykovom automate ca 10 min do odchodu vlaku zísťujem, že lístok už nekúpim.. Ďalší spoj o 2 hodiny.
Fajn hľadám WiFi bez zaheslovania... Alternatívne dopravné prostriedky na danej trase... Bez šance. Štátne vlaky premávajú ako jediné
Kupujem si teda lístok, I keď by som prišiel krátko poobede, mohol by som ešte stihnúť čosi odjazdiť z mojej plánovanej 140km cesty...
Na lístku nie je vyznačené kto je prepravca RENFE či Cercanias? A tiež postrádam info ktorým smerom môj vlak bude pokračovať... Cieľová stanica
V klientskom centre sú rady ľudí čakajúcich na lístky. Pýtam sa radšej mojou lamanou španielčinou nejakého postarsieho pána v rovnošate, kde by som mal asi ísť (metro to asi nebude, ale cez brány na malé lístky sa s mojim velikanskym kusom lístku nedostanem) posiela ma na miesto kde kontrolujú batožinu štýlom ako na letisku.
Nezdá sa mi to, pýtam sa okolo idúcich policajtov, jeden ma dovedie práve späť k tým malým lietacim dvierkam s otvorom pre malé lístky. Totiž na boku sedela panička a skenovala veľké formáty lístkov či tie tlačené z internetu.
Znesiem si batoh a bicykel na medziposchodie s výhľadom na 5 platforiem s 10 nástupištami.
Na monitore nad jedným schodištom vidím zoznam cieľových staníc zoradených pod sebou, je tam aj tá moja.
V prvom riadku pri prvej destinácií svieti číslo nástupišta, zhoduje sa s tým nad ktorým je monitor umiestnený. S nevyspatou hlavou sa teda poberam zniesť celý môj náklad na nástupište.
Prejdem celú platformu a nakoniec nájdem na tabuli cieľovú stanicu vlaku ktorý ide aj cez moju stanicu... Tak hľadám na svietiacej tabuli na nástupišti kedy ohlasia môj spoj...
Už upokojený že viem kde mam čakať, si uvedomím že k tým koláčom na cestu mi chýba ranná káva, beriem batoh bicykel zase hore schodmi, klepem tete pri vstupe na presklenie, či má reku pustí. Len na chvíľu.. Pri jej nechápavom pohľade dopĺňam že na toaletu, ta je dole nepotrebuješ ísť ďalej, sa len pekne vráť... Vyhabka po anglicky.
To som už ba polceste ku stánku s kávou. Vraciam sa okolo tej tetusky, dakujem za spríjemnenie dňa, ona s nevraživým tónom ukazuje - to je ten záchod?
Na moje sklamanie bicykel a vak na mňa nečakajú za tými sklenými dverami, kde som ho nechal priamo pod kamerou.
Security na mňa kuká spoza skla, kyvam že jak si sa kukal, keď mi niekto stihol zobrať môj vak i s bicyklom! Kýva aby som prišiel späť do hlavného vestibulu... To totiž oni zobrali "unattended baggage", nakoniec mi ju donesú späť, asi 5 uniformovaný, stroho zazerajuci má obklopia a pýta sa čo mám v bočnom vrecku... No načo byi asi bol taký multitool... špecialne keď cestujem na biku
Na veľa má pustia a taký počerny na ospravedlnenie mi vraví "toto je madrid"
Vrátim sa na nástupište, vlaky premávajú skoro každé 2 minúty, blíži sa čas odjazdu... Nič nenaznacuje že môj vlak príde na koľaj, kde stojím
Nervózny sa pýtam tety v rovnošate, kde mi vedia povedať na ktorom nástupišti vlastne ten vlak zastane.. Ona len vozí imobilných... Ale to musíš ísť spať hore po schodoch na informácie.. Aha
To je už čas keď som mal byť vo vlaku... A v stanici sa nenachádza žiaden vozeň. Je mi jasné že sa to celé do...lo.
Dostať sa von ide zase len cez ten vstup s nasrdenou tetuskou. Uvíta má hneď s úškrnom na tvári - to ste zmeškali váš spoj, lístok vám prepadol....
Vysvetľujem po anglicky... (asi jak som na...keď na stanici čakám od ôsmej ráno) to vraj sa mozem obrátiť na Klientske centrum... Kde má pekne pošlú do p... Že to je moja chyba keď neviem nájsť nástupište.
Mal som chuť tú nevypitú kávu šmarit na zem... Asi by ma hneď spacifikovali všadeprítomné bezpečnostné zložky.
Po 2 a pol hodinách čakania som daroval 30€ štátnemu prepravcovi... A nestíham odjazdiť spomínaných 140km špecialne keď na zajtra predpovedajú dážď.
Pár minút mi trvá kým tie negatívne emócie utichnu a začnem rozmýšľať
Jak sa dostat cez hranice.. Pristupujem k alternatívnej, dlhšej ale frekventovanejsej trase.
Oplatí sa, bo po tejto diaľnici do najbližšieho väčšieho mesta Salamanca jazdia nielen vlaky ale aj autobusy, a hlavne funguje tu aj zdieľanie jazdy cez blablacar.es
Poobede som po 2 hodinovej jazde vyspaný a budím sa s výhľadom na katedrálu v tomto starobylom univerzitnom mestečku. Kilometrik si odpedalujem k hostelu, bicykel mi navrhnú odparkovať v ich podzemnej garáži.
Čas sa obzrieť trochu po meste, tak ako aj ostatné španielske mestá s výbornou sieťou cyklistických chodníkov natretých na zeleno.
Posledné 2 dní som zaplatil za moje chybné rozhodnutia veľa peňazí. Ako sa vravi:
radšej sa veľakrát pýtaj a až potom bež :)
Ufam, že vy nerobíte takéto hlúpe chyby
No comments:
Post a Comment