Jazda po krajine na motocykloch je zabava a umožní aj v typických afrických horúčavách zblízka zažiť miestne zvieratá - teda okrem stád kráv, kôz a oviec mám na mysli tie exotické druhy :)
Okrem fauny a flóry som si ako jazdec všimol kontroverznú architektúru:
Väčšina obydlí v menších sídlach je pokrytá vlnitým plechom, steny vytiahnuté z betonovych prefabrikátov.
Počas nocľahov som preskúmal aj interiér a úprimne povedané len som žasol ako vynaliezaví su miestni robotníci. ... ale hlavne, že voda tečie vždy dole, jedno že pritom prskalá z kúpeľne do obývacej izby. ...
Tak po týchto skúsenostiach sa mi podarilo vybaviť si pracovno - náučný pobyt v permakulturnom centre v centre oblasti zvanej Laikipia.
Pri denných teplotách okolo 35°C sa zíde tienené miestečko na relax.
Povrch strechy je z špeciálnej hrubej trávy - ako tajomstvo úspechu mi prezradil zhotoviteľ, že stredná vrstva je vybavená polyetylénovou fóliou ktorá v období dažďov odvádza každú kvapku vody až na okraj. Avšak zber dažďovej vody z tohto druhu strechy je vraj nepraktický. Preto sa skorej používa vlnitý plech.
Na pozemku centra sa dá stanovat, alebo prespať v takejto stanovej 'kolibe'. Nakoľko celý pozemok je oplotený a v noci sa s tu prechádza nočný strážnik s hudbou z čínskej verzie Nokia mobilu vybavený rozmerným lukom a šípom, predátorov sa tu netreba báť.
Interiér spoločenskej budovy vybavený ornamentami na vnútornej strane priam pozýva na posedenie.
Ako sa stavia teda stavia z bahna, piesku a slamy (tzv cob vid priložené fotky ostatných stavieb)?
Dostalo sa mi cti pridať sa k realizácii stavby na dve sprchy a dve miesta na kompostovaciu toaletu.
Dve toalety preto, lebo keď je jedna plná, napĺňa sa druhá. Medzičasom sa obsah prvej rozkladá a následne sa použije ako hnojivo v záhrade.
Najprv sa spomínané zložky zmiešajú, miestni používajú lopato-rýľ s veľmi krátkou rúčkou, čo sa prejavuje na ich krátkom pracovnom nasadení.
Bežná pracovná doba je od ôsmej ráno do jednej popoludní, na obed sa chodí domov a o druhej zase začína popoludňajšia šichta až do štvrtej.
Bežne sa 'cob' nanáša ručne a utláča rukami zo všetkých strán. Tento organický tvar sa následne mačetou poobrezáva aby steny vyzerali kolmé a zvislé.
Ja ako tvor lenivý som navrhol, vyhotoviť 'šalung' z kusov dreva, čo sa pohadzovali po okolí. Počiatočne sa na mňa ostatní mladí roboši poškulovali nepekne, že čo sa ten prindiš vyjadruje k spôsobu ako sú zvyknutí stavať.
Akonáhle však zbadali, že nahadzovanie zmesy do formy na múriku ide odruky, a pravdepodobne odpadne namáhavé odrezávanie, tak začali s ich otázkami na telo. ...
Drevené kladivo (mimochodom tiež môj vylepšovák) vystriedalo ich okrúhle špicaté kolíky na utláčanie. I keď zmes namiešaná podľa ich vzoru (4 fúriky piesko-štrku a 4 fúriky zeminy a k tomu tenká vrstva slamy), bola podľa mojich predstáv príliš drobivá, s novo výrobnými drevenými 'tĺkmi' sme dosiahli pomerne kompaktnú stenu.
Keď sa jednalo o foto dokumentáciu hneď boli všetci vzorne u lopaty. A samozrejme každý chcel byt v zábere :)
Lopatorýľ všemožný - pre porovnanie dĺžky rukoväte s bežným kladivom
Mini Lopatorýle sú vzorne pozavesované v samostatnej budove
Okrem hlinených budov sa centrum venuje aj pestovaniu priesad rastlín ktoré su typické pre miestnu klímu.
Pri teplotách okolo 30°C je dôležité poskytnúť malým rastlinám trochu tieňa - netkaná textília je na to mimoriadne vhodná (i keď nie najlacnejšia).
Prihliadnuc na fakt, že celý areál sa nachádza v nadmorskej výške 1800 m, s prehladajucimi silnými vetrami, celkom impozantné koľko rastlín sa v centre dopestuje.
Tento areál som zazrel pri ceste v oblasti pri Eldama Ravine. Zaujalo ma koľko malých priesad rástlo pod korunami pôvodného lesa.
V tieni pod slamenými prístreškami sa darilo nejakej zelenine.
A kopa popolu:
V úrodnej pode z bývalých lesov sa darilo aj kukurici, avšak miestni farmári asi nepočuli o kompostovaní, bo staré kukuričnisko pálili na poli.
No comments:
Post a Comment