Ako cestujú domáci resp nekonvencní turisti vo východnej Afrike?
Samozrejme, nie na motorke s kopou dreveného uhlia...
Ako som spomínal v predchádzajúcom príspevku, cesty mimo hlavných ťahov si matka príroda zvykne počase zobrať späť.
Tj výtlky ktoré sa javia ako nepatrna priehlbina majú často aj hĺbku 10 cm .
Slovensko asi nie je jediné kde výstavba asfaltových ciest trvá len v predvolebnom období. A preto na to (niekoľko ročné ) obdobie kým položia asfalt, zvyknú
na hladkú šotolinovú cestu pokladať naprieč kamene, aby premávka nepoškodila podklad.
Hlavné ťahy medzi dôležitejšími mestami sa vyznamenavajú udržiavanými asfaltkami.
Keď ma človek šťastie, tak ma cestu len pre seba ;)
Pred nástupom do akéhokoľvek dopravného prostriedku si tu v Keni overím kadiaľ daný spoj premáva.
Pred nástupom do matatu sa oplatí detailne si overiť trasu. Skratky dlhé do 20 km po šotoline s výmoľami sa ešte dajú zniesť.
I ked miestni používajú ako úradný jazyk angličtinu, ich výslovnosť je
Istou bariérou. A preto kvôli grafickej názornosti som najčastejšie zapol mapu v smartphone a prekonzultovali sme s vodičom trasu kadiaľ pôjde.
Ono sa vraví, že kto ma peniaze, ten používa lietadlo. Ostatní si môžu vyberať z matatu - 8 az 14 miestnych dodávok, boda boda motorkárov na krátke trate, súkromných neoficiálnych taxikárov na Toyota Probox či dokonca v mestách bicyklovych taxi jazdcov.
Hádanka:
Koľko ľudí sa zmestí do malého vozidla Toyota Probox, ked jeho 4 sedačky sú vybavené pásmi?
V Afrike ak sa jedná o 'neoficiálneho taxika', tak sa bavíme v priemere o 8 osobách.
Nakoľko biele Toyoty Probox sú registrované ako súkromné vozidlá, tak sa o jich fizli nestarajú. ...
Bežné dodávky - minibusy s 11 alebo 14 miestami pre pasažierov, musia mať pre každého pasažiera sedadlo a bezpečnostný pás. Ten si šofér zvykne zapínať, keď zbadá policajnú hliadku. Jednoduchým kývnutím dajú znamenie, od šoféra dostanú papiere, pozrú či je vo vozidle povolený počet cestujúcich ... pri typickom africkom slimačom tempe ....
a ide sa ďalej.
Výber, s ktorou dopravnou spoločnosťou "sacco" pasažier bude cestovať, veľmi závisí kam sa nechá odvliecť. Na tzv Matatu stage sú zoradené spomínané dodávky. Ich cieľové mestá sú popísané na tabuliach umiestnených na streche.
Avšak ktokoľvek vystúpy z vozidla hneď sa ho ujme nadhánač, vykrikujúc či ide do nejakého väčšieho mesta. A už ho vlečie k "svojej " najlepšej spoločnosti. Za každého klienta dostane istú províziu. Mimoriadne "ochotní " sú ak zbadajú "mzungu" belocha, hneď je z neho John a keď zdvorilo odmietne zase nastúpiť do matatu smerom odkiaľ prišiel, ako alternatívu dostane, že mu ukážu "najlepší " hotel.
Za každú "sprievodcovskú" očakávajú odmenu - tj pozvanie na obed. Ako je pre nich zvykom od bieleho turistu si pýtajú min 10 násobok čo od miestneho.
Mne sa osvedčilo sa na cene explicitne dohodnúť pred tým, ako som sa pohol z miesta. Že to pripadá otravné - to asi cíti každý. Sem tam som však prijal takúto ponuku - špeciálne keď sa zvecerievalo a prišiel som do neznámeho miesta.
Hostely resp ubytovne za 5 až 8 € nezvyknú byť viditeľné označené.
Z väčších miest premávajú viaceré spoločnosti. Aby majitelia sacco mali prehľad o obratoch, lístok si kupuje v stánku za vozidlami.
Osobne si pýtam sedadlo č 1 tj vpredu pri vodičovi - lepší výhľad, možnosť si pootvoriť okno s čerstvým vzduchom a nakoniec zapojiť nabíjačku na smartphone.
Na lístku je napísané aj značka vozidla. Novšie modely Toyota Hiace Commuter okrem automatickej spojky su často zachovalé a dá sa otvoriť okno aj v zadnej časti vozidla - berme do úvahy vysoké teploty a preplnené vozidlo.
V starších vozidlách, hlavne medzi menšími osídleniami nie je nezvyčajné mať pod sedlom zviazané zvieratá, či z vedľajšieho sedadla skláňajúce sa vreco poľnohospodárskych produktov.
Nie len nadpočet cestujúcich ale aj neskutočná zručnosť, aký tovar dokážu upevnit na strechu auta, udiví turistu.
No comments:
Post a Comment