Cieľom môjho úletu zo zimnej Európy bolo zažiť Afriku ako ju bežný turista nevidí a to najdôležitejšie - zo sedačky paraglidu.
Nejako ma nelákaju typické turistické atrakcie ako Národné parky so známymi Big Five - tj zvieratami.
Tak po prvom dni v Nairobi ma miestny prostriedok verejnej dopravy -matatu , mala ca 14 miestna dodávka (Toyota, Nissan) dopravila k najbližšiemu kopcu ca 80km a trvalo to celkom 1,5 hodiny, cena 3€.
Prvú noc som skúšal jaké to je späť v guest house - pochopil som prečo si nebrať izby v prednej časti budovy smerom k ulici, hudba a hluk z pubu skončili až večer o 11tej.
Voda v sprche sa mala ohrievat priamo na hlavici sprchy, až na to, že vypínač som nenašiel.
Môžem len potvrdiť, že pri spozorovani akéhokoľvek láskavého správania zo strany domorodého obyvateľstva, rátať že si za to budú pýtať peniaze. Ak vedome niečo využívam, vopred si dohodnúť cenu - bo oni začínajú minimálne so 4 násobkom odôvodnenej ceny.
Ale keď už som tu kvôli lietaniu, tak idem na najbližší kopec - Kijabe vysoký ca 2700mn a stojí vedľa escarpment, hrany Great Rift údolia. Podľa miestneho obyvateľa kmeňa Kikuyu, ktorý je zároveň aj majiteľom štartovačky, sa najdlhšie vzdialenosti FAI dajú lietať pri južnom vetre. Že či som ja prišiel mimo obdobia kedy fúka z juhu?
Jediný miestny beloch, čo sa tu chystal lietať, to nakoniec vzdal a odišiel na tom jeho rozheganom suv. Zvyšný dvaja čierny piloti to nakoniec dali i pri mierne premenlivom vetre a relatívne zakrytej oblohe.
Osobne sa potrebujem naučiť točiť úzke stupaky, bo takých bolo hodne.
No comments:
Post a Comment