Úprimne povedané ako dlho som sa tešil na let s Emirates, na základe chvály od mnohých hostí, tak som bol zarazený absenciou očarenia - možno k tomu pridal aj zážitok z letu v Boeing 777 v opačnom smere (Viedeň Dubai) so Swiss airline a ich neskutočne príjemnými letuškami
Z Zürichu som mal ešte v čerstvej pameti ako sa pasažier sám zacheckuje a odovzdá svoju batožinu automatu, a tak som sa aj v Dubaji zaregistroval na využívanie tzv eGates (obdobné ako maju na londýnskych letiskách pre pasažierov s pasmi, ktoré majú zabudovaný chip. Nakoľko sa nejko k otváraniu nemali, dostal som vysvetlenie, že _tie elektronické brány skutočne neotvoria, pretože nefungujú_
Ale uz ma nic nezastavilo odviezť sa v Dubai Metro smer Spice souq, príjemnejšie sa mi prechádzalo úzkymi uličkami s výhľadom na prvé ohrievajuce lúče vychádzajúceho slnka. Po mojom návrate asi za 5 minút zavreli gate LLL - ešte šťastie, že teta predo mnou vyložila svoje veci na pas do skener len za rekordné 2 minuty - aspoň som nemusel Veľa nadávať ;)
Ďalších 6 hodín v lietadle Boeing 777 sa cestovalo rovnako -az na rozdiel že podiel pasažierov tmavšej pleti bol niekoľkonásobne vyšší. Na mne pridelenom mieste sa už niekto uvelebil a obaja pánkovia sa s nepochopenim prizerali ako hľadám moje "voľné " miesto. Až veľmi starostlivá letuška vyzvala všetkých aby ukazali svoje letenky -ja som len xcel dodať, že keby každý vedel čítať, tak by sa nik zo zúčastnených nemusel zase obúvať. Sice som spôsobil menšie divadielko ale stalo to za to sedieť pri okne a mať len jedného spolusediaceho ;)
Sem tam mi zaklipkali oči, ale zväčša som sa díval na vyprahnutú zem Omanu, Yemenu, Etiópie, Somálska - a potom prišla zmena - zelenšie pláne v Keni, hlavne pred pristaním v Nairobi.
Môj smartphone nebol schopný zazoomovat, takze len taká momentka bez toho podstatného detailu - priamo nad letiskovou budovou, rozumejme že cela plocha bola rovná, kruzila svorka dravcov v podstatne silných stupakoch..
V každom sprievodcovi píšu aký organizovaný chaos vládne v afrických krajinách - čo sa však stupňuje keď miestny "podnikatelia " zanuchaju "prachateho" bieleho turistu. Pôvodne som mal v pláne prísť do mesta s busikom CityHoppa, spýtal som sa typka co behal okolo nastupnych dverí koľko im to trvá do centra - (blbá otázka ako som neskôr zistil ) a už mi odporučili zobrať si taxi. Nakoľko som uz vopred vedel koľko max ma cesta stať tak som to z 30 Kes zjednal na na 22 Kes - viem zatiaľ sa len učím zjednávať. ..
Na troj prúdovej Mombasa Nairobi diaľnici sa teda jazdilo ako by povedali moji nemecký hostia z cyklovýletov - nebezpečne. Teraz chápem prečo množstvo vozidiel tu má automat - vodič v meste stíha stláčať pedále v poradí : brzda, brzda, plyn, brzda ...
Na moje prekvapenie zbadal som na tom asi 15 km úseku asi zo desať cyklistov - commuter a samozrejme zástupy ľudí čo šlapali pešky.
Na a deň sa vďaka mojej hostiteľke pekne zakončil - kaipala (pecene ryba ) ugali (knedľa z kukuričnej múky) a ngali (udusená zelenina ako špenát )
Sorry foto podávaného jedla nemám, bo s mastnými prstami sa smartphone ťažko ovláda. Ale zbaštil som to celé (okrem kostí ) relatívne rýchlo
Reštika bola relativne blízko slumu Kibera (známa tým, že keď ide vlak tak chytro porozoberaju stánky rozložené na koľajach.
No comments:
Post a Comment